Ďakujem, že tento portál existuje.
V prvom rade chcem poďakovať tým, ktorí vytvorili túto platformu. Veľmi si vážim, že niekto vôbec zobral odvahu a čas, aby občania aj Zákamenného mali aspoň jeden priestor, kde sa dá slobodne diskutovať. A áno, chápem, prečo ste anonymní. Lebo ak by ste niečo podobné dali do skupiny „Život v Zákamennom“, hneď by vás roztrhali na kusy – a ešte by vás na druhý deň stretli v kostole na omši a podajú ruky so slovami “pokoj s tebou”, a o dve hodiny ťa na Facebooku roznesú v zuboch.
Zo srdca ďakujem za túto platformu. Bez nej by sme mnohé veci ani nevedeli.
Diskutujme, ale s hlavou.
Prosím, ak sa chcete vyjadriť, urobte to priamo pod týmto príspevkom – nie niekde mimo, nie cez screenshoty na Facebook. Ak to totiž admin zavesí do skupiny, hneď sa to stratí v záplave komentárov o tom, kto má čerstvé vajcia a kto vie piecť najlepšiu bábovku. A aj to sú dôležité veci, ale nie sú všetko.
Zároveň vás prosím, zdržme sa ad hominem útokov. Kritika je OK. Diskusia je OK. Ale urážky, zosmiešňovanie, výsmech – to už tu bolo a nikam nás to neposunulo. Už len ten príspevok o vyschnutom stromčeku – anonym ho zverejnil úplne oprávnene.
Kritika nie je útok.
Keď niekto povie, že niečo nefunguje, nie je to osobný útok na starostu, poslancov či kohokoľvek. Len pomenovanie faktu. Ak niekto nezvláda svoju funkciu, je úplne legitímne povedať, že by tam asi nemal byť. Naopak – je absurdné očakávať, že budeme len ticho súhlasiť a pri najmenšej kritike sa obhajovať tým, že “sme predsa všetci rodina”. No… v niektorých rodinách sa tiež hádajú, ale aspoň sa rozprávajú.
Týmto by som sa chcel priamo opýtať obce Zákamenné: všimli ste si tieto príspevky? Čítate to tu? Lebo ak nie, tak potom neviem, na čo máme starostu a poslancov. A ak áno, prečo sa nikto nikdy nevyjadrí? Ani len stručný status – nič.
Komunikácia na bode mrazu.
V iných obciach (napríklad v Novoti) sa pravidelne zverejňujú informácie – čo sa ide robiť, čo sa podarilo, čo sa plánuje. V Zákamennom? Ticho ako v hrobe. A keď už sa niečo objaví, tak maximálne oznam, že na námestí predáva nejaký Poliak kapustu.
Ak by nebolo tejto stránky, tak si reálne myslím, že väčšina ľudí ani netuší, že sa zmenil územný plán. Vážne. A potom sa v zápisnici objaví, že „neboli žiadne pripomienky“. No jasné! Keď sa to zverejní len na betónovej tabuli pred úradom – náš „Múr nárekov“ – tak sa niet čomu čudovať. To ako fakt čakáte, že sa tam každý deň pôjde prejsť 5 000 ľudí?
Rozhlas za pol milióna? Naozaj?
K tomu novému rozhlasu za približne pol milióna eur… úprimne, je rok 2025 a mnohé obce už roky komunikujú so svojimi obyvateľmi cez SMS, e-maily alebo mobilné aplikácie. U nás sa investovalo do systému, ktorý je technologicky za zenitom. O rozhlase som sa mimochodom dozvedel iba vďaka tejto stránke – takže zjavne ani neplní svoj účel informovať.
A teraz trošku nadsázky – tie peniaze by možno bolo efektívnejšie investovať do troch bubeníkov, ktorí by každý deň prešli dedinou a oznámili, čo sa ide robiť a či dorazil Poliak s kapustou. Aspoň by sa tým zvýšila miestna zamestnanosť a vytvorili by sa reálne podmienky pre niekoho z obce. Áno, je to úsmevné, ale smutné je, že aj takáto predstava by možno priniesla viac osohu než rozhlas, ktorý väčšina ľudí ani nepočuje, alebo ho ignoruje.
ChatGPT > kávička.
Keď už teda máte túto funkciu, vážení poslanci, tak by ste si aspoň raz mohli sadnúť a namiesto kávičky otvoriť ChatGPT a opýtať sa: „Ako by sme mohli zlepšiť život v Zákamennom?“ Ale nie, vy radšej ticho, všetko jednohlasne schváliť a dúfať, že si nikto nič nevšimne.
Zastupiteľstvá? Jeden veľký súhlas. Ako keby poslanci nemali vlastný názor.
Investície, ktoré dávajú zmysel.
Občania opakovane spomínajú napríklad cyklochodník. Aspoň základné veci – bezpečnosť, vyznačené prechody, čiarovanie ciest. Prečo nie? Veď to sú jednoduché kroky. A čo zamestnanosť? Mnohí ľudia z obce chodia preč za prácou, lebo doma nič. V Novoti – viac miestnych príležitostí. U nás? Ako keby sa stále čakalo, že Elon Musk postaví v doline Gigafactory.
Ale on nepríde. Musíte začať vy – podporiť lokálnych podnikateľov, urobiť prostredie pre prácu doma. Rodiny by mohli byť spolu, otcovia by nemuseli týždňovať. Ale na to treba víziu, nie výhovorky.
Krasorečnenie namiesto činov.
Niektorí ľudia sa radi rozpisujú o tom, ako sa v skupine „Život v Zákamennom“ šíri len nenávisť. Ale ruku na srdce – za tie roky, čo táto skupina existuje, prečo práve títo kritici nikdy nenapísali nič pozitívne sami? Prečo stále len čakajú, že niekto iný napíše pochvalu, ale sami neotvoria ústa ani vtedy, keď sa niečo vydarí? Ak máme niekoho pochváliť, spravme to – ale ak máme aj problém, nebudeme ho predsa nosiť osobne na úrad. Verejné dianie si zaslúži verejnú diskusiu. Súkromný problém riešime osobne. Ale ak ide o veci, ktoré sa dotýkajú celej obce, máme plné právo a dokonca aj povinnosť o nich hovoriť nahlas.
Dedina roka? Za čo konkrétne?
Zákamenné sa zúčastňuje súťaže Dedina roka – čo samo o sebe znie dobre. Ale podľa čoho nás hodnotia? Kritériá sú jasné: udržateľnosť, koncepčné myslenie, schopnosť samosprávy komunikovať a zapájať občanov. A teraz úprimne – spĺňame tieto veci? Kde je koncepcia? Kde je pravidelná komunikácia? Kde je priestor pre nápady obyvateľov? Nestačí len „vyčistiť potok“ tesne pred návštevou komisie a dať im do ruky pekne vyhotovený kalendár. Skutočný rozvoj dediny sa nedeje na papieri – ale v dôvere, v komunikácii, vo vízii. A tú nám zatiaľ nikto nepredložil.
Nie hate – len úprimnosť.
A ešte k tomu, čo písal nemenovaný poslanec dňa 13. jún o 17:59 – že Facebookova skupina “Život v Zákamennom” šíri negatívnu energiu na obec. Nesúhlasím. Práve vďaka nej sme spoznali stovky miestnych podnikateľov, cukrárky, majstrov… Pomohla rozbehnúť lokálny biznis a dala priestor ľuďom, ktorí by inak nemali hlas. A áno – máme právo povedať, keď sa nám niečo nepáči.
Obdivujem ľudí, ktorí sa v minulosti odvážili vyjadriť kritiku otvorene a slušne. Napríklad aj jeden z administrátorov skupiny Život v Zákamennom. Ale úprimne? Ja som s ním v mnohých veciach súhlasil. Jeho príspevky mali hlavu a pätu, boli vecné a kritika bola vždy jasne formulovaná.
To, že to niektorí brali ako osobný útok, je len dôkazom, že nevedia oddeliť verejnú funkciu od súkromnej identity. Kritika rozhodnutia nie je kritika človeka – no to si musí najprv uvedomiť každý sám.
Riešenia, nie nápady. A zodpovednosť, nie mlčanie.
A práve preto je zvláštne, keď poslanec – po 2 a pol roku v úrade – zrazu položí otázku: „Čo by ste chceli vy?“ Prepáčte, ale poslanec nie je na to, aby len počúval nápady. Na to sú diskusné fóra, kaviarne, krčmy a ankety pred voľbami. Poslanec má mať plán, víziu a hotové riešenia. A po štyroch rokoch má veľmi jasne zhodnotiť, čo sa z jeho vízie splnilo, čo sa rozbehlo a čo zlyhalo – a hlavne prečo. Ak dnes pôsobí, že ešte len zbiera podnety, tak buď úplne nepochopil svoj mandát, alebo ho premrhal.
Okrem toho je nemenovaný poslanec aj konateľom obecnej firmy Zákamenčan, ktorá od januára 2025 preberá zásobovanie pitnou vodou. To je zásadná zmena – týka sa každého jedného domu v obci. A čo sme sa dozvedeli? Nič. Žiadne verejné vysvetlenie, žiadne stretnutie s občanmi, žiadna otvorená diskusia. Len suchý oznam, že si máme prísť podpísať zmluvy. Takto vyzerá „komunikácia“ vo veci, ktorá sa dotýka základnej životnej potreby? To nestačí. Ak má niekto moc a zodpovednosť za takýto krok, musí to vedieť aj obhájiť – nie len to ticho presadiť.
A aby toho nebolo málo – obec má ďalšiu firmu: Zákamenské služby, s.r.o., kde je konateľom priamo starosta. Logicky by sme očakávali, že práve táto firma bude zabezpečovať technické práce – napríklad budovanie chodníkov. Veď na to bola zriadená, nie? Lenže nie. Na chodníkoch pracuje externá firma. Prečo? Na čo máme obecný podnik? V iných obciach sa takéto firmy používajú na jednoduché stavebné práce, údržbu a zamestnávanie miestnych ľudí. Je to lacnejšie, transparentnejšie a peniaze zostávajú v obci. U nás sa firma len tvári, že existuje – a všetko robí niekto iný.
Ak firma nefunguje, povedzme to nahlas. Alebo ju konečne začnime využívať na to, na čo bola založená. Lebo zatiaľ to pôsobí tak, že máme len ďalšie dve obecné firmy, ktoré existujú na papieri, ale ich prínos pre občana je nulový. A to je problém – nie kritika.
Záver:
Toto nie je výkrik do tmy. Toto je volanie po zmene. Po férovosti. Po komunikácii. Po zdravom rozume.
Chceme vedieť, čo sa deje. Chceme byť súčasťou obce. Nie len ticho prikyvovať rozhodnutiam, o ktorých sme sa dozvedeli po dvoch mesiacoch. Chceme žiť v dedine, na ktorú môžeme byť hrdí – nie v mieste, ktoré síce má nové námestie (parkovisko 
), ale nemá odvahu na otvorený rozhovor.
Ak ste to dočítali až sem – ďakujem. Dúfam, že o pár rokov sa na tento príspevok pozrieme ako na bod zlomu. A nie ako na ďalší výkrik, ktorý sa stratil v Múre nárekov.
